Kráčam si londýnskou ulicou. Všetky podniky sú plné, niektoré viac, niektoré menej. Pred jedným z nich je asi 30-metrová rada. Spomalím, pozerám dovnútra. Cez sklenené tabule vidieť masívne štvorcové stoly s tlačiacimi sa ľudmi, ktorým to evidentne nevadí. Vyzerajú spokojne, usmievavo, v družných rozhovoroch, vychutnávajúc si dobré jedlo. Srdce mi poskakuje pri zistení, že koncept je fokusovaný mojou momentálnou orientácoiu. Jednoducho Pan Asian. Mám z toho veľkú radosť. Vždy sa teším, keď vidím, že koncept je úspešný a naplnený ľudmi. V duchu to prežívam s človekom, ktorý za tým stojí a prajem mu len to najlepšie. Viem, aké ťažké je vytvoriť koncept, ktorý je z viacerých pohľadov úspešný.
A hneď mám na zajtra plán. Toto musím ochutnať, vidieť, zažiť. Ešte rezervácia a je to. Na moje prekvapenie sa vsak urobiť nedá. Kto skôr príde, ten skôr melie. V našom prípade konzumuje. Na obed sa vydávam aj s kamošom, londýnskym fotografom Marekom Ladiverom. Podávame ruku kľučke a vchádzame do jasného čistého konceptu. Už slovná hračka pri vchode – EATHAI je krásny kreatívny most. Stoly sú veľké, vojde sa za ne pohodlne šesť, družne osem ľudí. Okolo stola sú lavice na sedenie a na stoloch umiestnené fľaštičky. Chuťou a významom ich postavení v pan ázijskej kuchyni pripomínajú biblických troch kráľov. Soya, Fish a Chilli sauce si tam proste trónia v strede stolov.
V obrovskej radosti z udeleného K.O. v štvrtom kole odchádzam namotivovaný a obohatený o krásny zážitok. BUSABA EATHAI klaniam sa pred tvojou jednoduchosťou, príjemnou extravaganciou, sexi pikantnosťou a smozrejme celkovou harmónoiu.
Neskôr v londýnskych uliciach pátram, kto je tvorca tohto konceptu a je mi to jasné. Tvorcovia sú veľkíhráči. Vdýchli dušu napríklad aj do projektu Wagamama.
Rozhode odporúčam!
Ľubo Blaho
