„Tuniak vytiahnutý z vody vyzerá ako nejaký nádherný stroj inšpirovaný prírodou, odliaty zo živého kovu“ píše sa v inšpiratívnom časopise, ktorý ma motivoval napísať aj pre Vás pár slov. Pár slov o rybe ktorá však stráca svoju budúcnosť. Pýtate sa prečo? Všetko sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Tuniaky sú veľmi silné ryby s neuveriteľnou aerodynamikou a dokonalou biologickou danosťou. Rastú do obrovských rozmerov. Ich váha sa môže pohybovať až do 700 kg na jedinca a dĺžkou viac ako 4 metre sa právoplatne zaraďuje medzi morských dravcov. Dravec, ktorý sa živý hlavne malými rybami.
Niet dokonalejšej ryby ako tejto. Tuniaky obecné ( to je ich skutočný odbornejší názov ) plávajú s otvorenými ústami tak, že voda prechádza ich žiabrami tlakom. Žiabre majú až tridsať krát hrubší povrch a sú väčšie ako žiabre iných rýb. Preto musia neustále plávať, inak by sa udusili. Vďaka fyzickým dispozíciám patria medzi najrýchlejšie ryby v oceáne. Ich veľký chvost im umožňuje vytvárať na vodu maximálny tlak a špicaté telo znižuje odpor na minimum. Majú veľký podiel červených svalových vlákien čo im umožňuje plávať na dlhšie vzdialenosti. Zatiaľ čo väčšina rýb pláva celým vlnením tela, tuniaky majú svoje telo skoro úplne nehybné a používajú len zadnú plutvu. Väčšinu času sa pohybujú na povrchu vody, ktorá je vyhriata slnkom. Ich telá sa tak ligocú v slnečnom svetle ako najkrajšie a najdrahšie morské kryštáliky. Veľké tuniaky sú dokonca tak zdatné, že sa môžu potápať do veľkých hlbín a teplota ich tela sa dokonalo prispôsobí teplote vody. Toto všetko a mnohé ďalšie veci sú hlavným dôvodom, prečo je po týchto rybách taký dopyt.
Pre všetky tieto propozície je tuniak jednou z najžiadanejších rýb na svete. Aby sa zachovala ich populácia, vzniknú morské rezervácie. Loviť ryby v rezerváciách bude úplne zakázané. Aby tento systém fungoval, mali by sa hlavne v oblastiach, kde sa ryby pária a dorastajú malé jedince, vytvoriť zábrany. Tieto rezervácie, by nie len zachránili tuniakov ale aj ekologický systém a samozrejme legálny rybolov. Rezervácie by mali slúžiť aj na to, aby sa tuniaky mohli označovať elektronickými značkami. Vedci tak budú mať prehľad o pohybe tuniakov a môžu sledovať ich cesty.
Ďalším z riešení by mohla byť dôslednejšia kontrola obchodníkov s rybami. Kontrola, či naozaj predávajú ryby iba z legálneho rybolovu. Aby v podstate prebrali plnú zodpovednosť za to, že odkiaľ je tuniak ktorého predáva. Či už od nejakého podvodníka, ktorý ho lovil „čiernou“ sieťou alebo od rybára, ktorý si poctivo platí svoje licencie.
Ak sa tuniaky vytratia, more príde o naozajstný úkaz. O morského elegána, ktorý sa vznáša pod hladinou. V roku 2015 by sa mali začať budovať nové rezervácie. Aspoň malá nádej. Či už to naozaj tak bude, uvidíme. Pevne dúfam, že tuniaky majú svoju budúcnosť. Všetko však ukáže čas a láska ľudí k Matke prírode a jej darom.
S Láskou
FOU ZOO tím
Pavel Pavlis
Editor-in-chief
Mark Ladiver
zdroj informácií a fotiek – National Geographic magazine
